Karma ma asi nemá rada. Celý život. Ale na to, aby ste to pochopili, museli by ste poznať aj môj život. Ten je v podstate jednoduchý. Do konca strednej školy to bol priemer, proste život, ako žije hocikto iný. Pár zaľúbení, pár zlomení srdca, žiadna zlomenina kostí. Stereotypné vstávanie o siedmej ráno, brigáda cez víkendy, príprava na maturitu, to bol môj život. Potom prišla maturita a koniec strednej školy.
Kedže na vysokú ma vtedy nevzali, teda vzali, len nie na tú, ktorú som chcel, povedal som si že si vyskúšam rok pracovať. Začalo to tým, že so starou kolegyňou (a zároveň manažérkou v jednej nadnárodnej firme) z bývalej práce sme si povedali, že si spravíme bar. To bolo to, čo zmenilo môj kompletný život a pohľad na ľudí doteraz. Naučil som sa od nej do života nespočetne veľa vecí. Od kompletnej prevádzky baru, vyjednávania podmienok so spoločnostiami, prípravy úžasnej kávy, až po manipuláciu s ľuďmi podľa svojej chuti. Jedna z vecí ktorú som si uvedomil je to, že ak sa vo veľkých podnikoch manipuluje s ľuďmi, nehovoríme o manipulácií, ale o japonskom manažmente. Veď, povedzme si úprimne.. Spojenie "skúsenosti s Kaizenom" sa v životopise vyníma viac ako "som manipulátor".
Tak ubiehali dni, týždne, mesiace... Bar bežal, ale začal som si uvedomovať, že ja behám tiež. Podľa nej. Uvedomil som si, že potrebujem utiecť. Nakoniec sa to zhodou náhod aj podarilo. Pobalil som si svoje veci a pobral som sa domov. Týždeň kompletného resetu a hor sa hľadať prácu. Nakoniec som aj vďaka svojej sestre na istý čas ukotvil v jednej premyselno-strojárskej firme. Nebolo to zlé. Výborné vzťahy s ľudmi na pracovisku, všetko šlo ako malo... A potom to začalo. Resp. ja som začal. Ako keby som si medzi sebou a ľudmi vytváral nitky, za ktoré som si potom ťahal ako sa mi zachcelo. Jasné znamenie že by som mal odísť. Zas.
Zázrakom som sa dostal na ČVUT do Prahy, kde aj aktuálne som, študujem, pracujem a plávam životom. Ak si v svojom terajšom živote odmyslím prácu a školu, nenájdem tam nič, ani nikoho. Nie som introvert, ani odrezaný človek. Asi tam už ide len o odstup, nepustiť si ľudí k telu.
A o vzťahoch ani nehovorím.. Nájsť si v Prahe vzťah? Nemožné, zatiaľ. Ale vzťahy, to sú vec, o ktorej budeme rozprávať radšej inokedy :) Naisto aspoň vo vačsine prípadov môžem povedať že pri vzťahu tu rovnica 1 + 1 = 2 neplatí, vo väčšine prípadov. Kto vie prečo? Prílišná komercializácia? Obmedzenosť vďaka televízií? Nezodpovednosť rodičov? Zaviedli v česku zákon, ktorý prikazuje 12-ročným deťom fajčiť na ulici? "Helekoukejnaměnemamoheň?" Alebo si niekto zle vyložil starý známi výrok z Biblie: "Milujte sa a množte sa", na "Choď trtkať každý deň s niekým iným, samozrejme bez ochrany, nech budeš mať v 18-tke dieťa, alebo nejakú inú nemoc?".
(technická pauza pre autora článku, ktorý si uvedomil, že už dlho nemal sex, spravil si teda čaj, aby vydržal písať ďalej)
Ale, myslím, že na dnes to už stačilo. Autor článku dopil čaj, bruškami prstov si premasíroval oči a uvedomil si, že už by mal radšej ísť spať. Zajtra ho čaká krutá nádielka nových vedomostí. A tak sa s vami lúči, želá veľa šťastia a hlavne, aby ste nezabudli na jednu vec. Zelený čaj je zdravý len v obmedzených množstvách a bez cukru! :) Dovidenia :)
